Pedagogický klub č. 2

1.      Prioritná os

Vzdelávanie

2.      Špecifický cieľ

1.2.1 Zvýšiť kvalitu odborného vzdelávania a prípravy reflektujúc potreby trhu práce

3.      Prijímateľ

Súkromná spojená škola, Biela voda

4.      Názov projektu

Prepojenie vzdelávania s praxou v Súkromnej strednej odbornej škola, Biela voda 2.

5.      Kód projektu  ITMS2014+

312011Z055

6.      Názov pedagogického klubu

Pedagogický klub rozvoja IKT gramotnosti – prierezové témy.

7.      Meno koordinátora pedagogického klubu

Mgr. Miroslava Plevová

8.      Školský polrok

01.02.2022-30.06.2022

9.      Odkaz na webové sídlo zverejnenia písomného výstupu

www.ssos-kezmarok.sk

Úvod

 Pedagogický klub rozvoja IKT gramotností – prierezové témy, je vytvorený učiteľmi a majstrami OV.

Klub bude fungovať počas školských rokov, od septembra 2020 do januára 2023 (spolu 25 mesiacov) a jeho udržateľnosť vychádza z koncepcie nového modelu SOŠ, ktorého súčasťou sú „riešiteľské rady“ tímov pre vzdelávacie oblasti ISCED 3A a pre odborné vzdelávanie a prípravu.

Spôsob organizácie: stretnutia 2 krát do mesiaca. Dĺžka jedného stretnutia: 3 hodiny.

Varianta klubu: pedagogický klub s výstupmi.

Zameranie pedagogického klubu:

Pedagogický klub sa bude zameriavať na rozvoj IKT gramotnosti ako prierezovej témy.

Cieľom realizácie aktivít pedagogického klubu je zvýšenie odborných kompetencií pedagogických zamestnancov pre ďalšie zvyšovanie úrovne IKT gramotnosti žiakov naprieč vzdelávaním.

Informačnými a komunikačnými technológiami (IKT) rozumieme technológie (technické prostriedky), ktoré slúžia k zberu, prenosu, ukladaniu, spracovaniu a distribúcii dát.

Pod pojmom IKT gramotnosť chápeme v širšom ponímaní súbor kompetencií žiaka, ktoré sú dôležité pre jeho osobný rozvoj a uplatnenie v spoločnosti.

IKT gramotnosť je súbor kompetencií, ktoré žiak potrebuje, aby bol schopný sa rozhodnúť ako, kedy a prečo použije dostupné IKT a následne ich efektívne aplikuje pri riešení rôznych situácií, v procese učenia, v živote, v trvale meniacom sa svete.

IKT gramotnosť zahŕňa tieto zložky, ktorými sa budú členovia klubu zaoberať, analyzovať, skúmať a vytvárať k danej téme Best practice a OPS:

·        Praktické zručnosti a vedomosti, ktoré žiakom umožňujú porozumieť a účinne používať informačno - komunikačné technológie,

·        Schopnosti, s využitím IKT zhromaždiť, analyzovať, kriticky vyhodnotiť a použiť informácie,

·        Schopnosť aplikovať IKT v rôznych kontextoch a k rôznym účelom na základe porozumenia pojmov, konceptom, systémom a operáciám z oblasti IKT,

·        Vedomosti, schopnosti, zručnosti, postoje a hodnoty, ktoré vedú k zodpovednému a bezpečnému používaniu IKT,

·        Schopnosť prijímať nové podnety v oblasti IKT a kriticky ich posudzovať, porozumieť rýchlemu vývoju technológií, ich významu pre osobný rozvoj a ich vplyv na spoločnosť.

V rámci činnosti pedagogického klubu sa chceme zaoberať najefektívnejšími metódami a stratégiami pre rozvoj IKT gramotností.

Ďalšie činnosti, ktoré budú realizované v rámci pedagogického klubu:

-        Tvorba Best Practice,

-        Prieskumno-analytická  a tvorivá činnosť týkajúca sa výchovy a vzdelávania a vedúca k zlepšeniu a identifikácii OPS,

-        Výmena skúseností pri aplikácii moderných vyučovacích metód,

-        Výmena skúseností v oblasti medzi-predmetových vzťahov,

-        Tvorba inovatívnych didaktických materiálov,

-        Diskusné posedia a štúdium odbornej literatúry,

-        Identifikovanie problémov v rozvoji IKT gramotnosti žiakov a možné riešenia.

Stručná anotácia

Pedagogický klub rozvoja IKT gramotnosti – prierezové témy sa zaoberal nasledujúcimi témami:

-        Komunikácia a time on task, audiovizuálna a komunikačná technika, OPS v danej oblasti, výučbové prostredia, stratégia 2020, konštruktivizmus a kooperatívna výučba.

Kľúčové slová

IKT gramotnosť, Best Practice, OPS,  inovatívna výučba.

Zámer a priblíženie témy písomného výstupu

Zámerom nášho výstupu je popísať aktivity zrealizované učiteľmi, členmi pedagogického klubu na zasadnutiach pedagogického klubu rozvoja IKT gramotnosti – prierezové témy.

Priblíženie témy:

informačné    a  komunikačné    technológie    (IKT)    v  oblasti    vzdelávania    sú    výpočtové  a komunikačné    prostriedky,  postupy    a  informačné    zdroje,  ktoré    podporujú    výučbu, poznávací  proces  a ďalšie  vzdelávacie  aktivity. Digitálne  technológie  (DT)  tvoria  nové  technológie  pre  moderné  vzdelávanie.  Za    najväčší    rozdiel    medzi    staršími    didaktickými    postupmi    a inovatívnymi didaktickými prístupmi  považujeme    skutočnosť, že  DT nie  je  nástroj  pre  učiteľa, ale  nástroj  pre  žiaka  na  učenie    sa.  Nové    technológie    sa    stávajú    neoddeliteľnou    súčasťou    nášho    života,  významným    nástrojom  na  komunikáciu, riešenie  problémov, učenie  sa. Neintegrovať  ich  do  vyučovania    by    znamenalo    prehlbovať    priepasť    medzi    školou    a  reálnym    životom,  na    ktorý  máme  žiaka  pripravovať.  Informačné    a  komunikačné    technológie    sú    určené    žiakom,  pretože    im    poskytujú    jedinečné  príležitosti  na  nové, aktuálne  a atraktívne  učenie  sa, príležitosti  pre  skúmanie, komunikáciu  a experimentovanie, avšak aby použite DT nebolo len samoúčelné je nevyhnutné pracovať  metódami modernej pedagogiky a didaktiky.

Jadro:

Popis témy/problém

Problém:

Problém ostáva rovnaký, nakoľko riešenie nie je jednoduché a nemôže byť skratkovité.

Digitálna gramotnosť je nevyhnutnou kompetenciou  súčasnej doby. Avšak v medzinárodných testovaniach stále je situácia s úrovňou digitálnej gramotnosti rovnaká – pretrváva nízka úroveň.

 Digitálna gramotnosť býva stotožňovaná s IKT gramotnosťou, informačnou gramotnosťou, mediálnou gramotnosťou, IKT digitálnou gramotnosťou, e-schopnosťami a podobne. V tomto prípade môže byť formulovaná odpoveď na otázku, čo je digitálna gramotnosť a aké schopnosti a zručnosti u človeka rozvíja, pomocou IKT gramotnosti. IKT gramotnosť, gramotnosť v oblasti informačných a komunikačných technológií je súborom kompetencií, ktoré jedinec potrebuje, aby bol schopný sa rozhodnúť ako, kedy a prečo použiť dostupné IKT a potom ich účelne použiť pri riešení rôznych situácií.

Záver:

Zhrnutia a odporúčania pre činnosť pedagogických zamestnancov

Pre skutočnú podporu rozvoja digitálnej gramotnosti odporúčame viesť vyučovanie založené na koncepte konštruktivizmu a kooperatívnej výučby. Odporúčame dodržať nasledovné fázy:

1. Fáza individuálnej činnosti: cieľom je zviditeľniť súčasné vedomosti, poznatky, schopnosti, predstavy, skúsenosti. Žiak tu vytvorí text, schému a pod. Zmyslom je uvedomiť si súčasný stav poznania, objaviť prekoncept z ktorého sa ďalej vychádza.

2. Fáza sociálneho sprostredkovania: formou spoločnej diskusie (kooperatívneho vyučovania) dochádza k zverejneniu toho, čo žiaci napísali alebo vytvorili. Hľadajú sa spoločné a rozdielne znaky. U žiaka môže nastať poznávací zlom. Cieľom je smerovať k odhaleniu pojmového jadra, pokúšať sa o utvorenie pojmu, objavovať najdôležitejšie vzťahy pre daný pojem a používať znalosti z viacerých školských predmetov/vedných odborov.

3. Fáza syntetických vyjadrení, fáza výsledných konštruktov: žiaci spoločne vytvárajú text,, dokument, výrobok atď. Nastáva posun v myslení, pochopenie podstaty pojmového jadra.

Na stretnutiach sme všeobecný rámec konštrukcie nového poznatku, ktorého súčasti sú:

 1. pozorovanie,

2. analýza pozorovania,

3. porovnávanie,

4. diskusia,

5. syntéza poznatkov,

6. zovšeobecnenie,

7. aplikácia konštruktu ,

8. verifikácia konštruktu.

V rámci kooperatívneho vyučovania implementujeme preto tiež zásady pedagogického konštruktivizmu a povedali sme si o nasledovných procesoch a pozíciách, ktoré by mal učiteľ pri konštruktivistickom vyučovaní:

• podporovať a akceptovať samostatnosť a iniciatívuž iakov,
• zapájať žiakov do  učebnýchčinností,
• umožniť žiakom nájsť odpovede, usilovať sa o elaboráciu,
• po uložení úlohy alebo položení otázky, dať žiakom čas na

premýšľanie,

• nechať čas na konštruovanie vzájomných vzťahov medzi

javmi,

• skúmať proces porozumenia pojmov žiakmi pred samotným

prezentovaním vlastného chápania pojmov,

• rozvíjať vrodenú zvedavosťž iakov,
• umožniť žiakom usmerňovať vyučovanie, meniť stratégie

vyučovania, ako aj jeho obsah,

• povzbudzovať žiakov, aby sa zapájali do dialógu medzi sebou

navzájom aj do dialógu s učiteľmi,

• podporovať skúmanie učiva žiakmi, a to aj prostredníctvom

otvorených otázok, povzbudzovať žiakov, aby si navzájom

kládli otázky,

• využívať pojmy kognitivistického vyučovania: klasifikuj,

začleň, analyzuj, skritizuj, vytvor atď.,

• používať primárne informačné a interaktívne zdroje a

pomôcky, s ktorými môžu žiaci manipulovať,

• neoddeľovať poznávanie od procesu vyhľadávania poznatkov,
• požadovať jasné vyjadrovanie sa žiakov,
• predvídať nadväznosť medzi pôvodnou konštrukciou

skutočnosti u žiaka a vedeckými poznatkami, ktoré žiak poníma ako stav očakávaného rozporu,

•   dbať na to, aby žiak nekriticky nepreberal už existujúce

konštrukcie, ktoré sú dané ľahkou dostupnosťou a prenosom poznatkov.

Ukážky z OPS

The Cornell Note-taking System

Taxonomická úroveň: porozumieť, analyzovať
Využitie: počas vyučovacej hodiny ako individuálna činnosť žiakov

Charakteristika metódy

Písanie poznámok je kognitívny proces, ktorým získavame, integrujeme, syntetizujeme a transformujeme informácie, ktoré môžu byť neskôr revidované alebo obnovované. Písanie poznámok je efektívne spájať s podčiarkovaním, alebo zvýrazňovaním textu a písaním zhrnutia.

Postup:

• fakty, myšlienky, krátke vety zaznamenávať do pravej časti tabuľky počas vysvetľovania
• po hodine sumarizovať poznámky v podobe kľúčových slov, fráz, otázok do stĺpca 1
• vysvetliť vlastnými slovami kľúčové zápisy v stĺpci 1
• reflexia materiálu, odpovede na vytvorené otázky
• zhrnutie informácií spracovať písomne do časti 3

Zober do úvahy všetky faktory − CAF (Consider All Factors)

Taxonomická úroveň: porozumieť, analyzovať, hodnotiť

Využitie: aplikácia učiva, upevňovanie

Charakteristika metódy

Aktivita podporuje rozmýšľanie žiakov nad všetkými faktormi, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie. vhodná je na prácu v skupine.
Úlohy:
- žiaci pracujú v skupinách, identifikujú a prezentujú faktory, ktoré môžu

ovplyvniť rozhodnutia pozitívnym a negatívnym smerom a ďalšie zaujímavé skutočnosti podporujúce rozhodnutie. Aktivitu je možné rôzne upraviť. Jedna z možností je, že v určitých časových intervaloch si skupiny svoje riešenia posúvajú medzi sebou, aby každá skupina čítala produkt inej skupiny a mohla do neho doplniť svoje stanovisko. Inou možnosťou je postup navrhnutý v príklade na túto aktivitu. Pri skupinovej variante môžeme používať napríklad interaktívnu tabuľu alebo počas dištančného vyučovania Jam Board/Padlet.

Sumarizácia − zhrnutie

Taxonomická úroveň: porozumieť, analyzovať, hodnotiť, tvoriť
Využitie: reflexia učiva, upevňovanie učiva, metakognícia (poznávanie vlastného spôsobu rozmýšľania)

Charakteristika metódy

Sumarizácia patrí medzi efektívne metódy reflexie učiva a je možné organizovať ju ako prácu individuálnu alebo vo dvojici.
Úlohou žiaka je:
- z učiva vypísať, alebo vyznačiť kľúčové slová (identifikácia),

- povedať/napísať vlastnými slovami ich vysvetlenie (porozumenie),
- kľúčové slová spracovať vo forme pojmovej mapy (grafická vizualizácia),

- spracovať 10 riadkový sumár využitím kľúčových slov (reflexia).

Pojmovú mapu tvoria identifikované kľúčové slová a slovíčka na ich pre-pojenie. takáto úprava pojmovej mapy pomáha tvoriť súvislý jazykový prejav pri prezentácii.

Odporúčame pokračovať v aktivitách pedagogického klubu podľa plánu činností na školský rok 2022/2023.

11.   Vypracoval (meno, priezvisko)

Mgr. Miroslava Plevová

12.   Dátum

30.6.2022

13.   Podpis

14.   Schválil (meno, priezvisko)

Mgr. Anna Jurgovianová

15.   Dátum

30.6.2022

16.   Podpis